Bohatstvo starého Gdaňska sa začínalo ďaleko od jeho nábreží. Drevo, obilie a iné tovary sa do prístavu dostávali po rieke Visle a jej prítokoch. Za touto prepravou stála práca ľudí, ktorí poznali prúd, plytčiny a meniace sa hladiny vody. Nazývali sa pltári, pltári alebo oryli.
Čo bolo plavba dreva?
Plavba dreva bola spojená s plavením, teda s prepravou dreva a nákladu po toku rieky. Nie každá preprava však vyzerala rovnako. Drevo sa dalo spájať do vorov, ktoré samy o sebe predstavovali prepravovaný tovar. Iné náklady sa nakladali na riečne lode, medzi nimi aj galar.
Toto rozlíšenie pomáha predstaviť si Vistulu v minulosti. Plávali po nej nielen konštrukcie zo spojených kmeňov, ale aj plavidlá s trupom, prispôsobené na prepravu tovaru. Spoločným základom práce bola znalosť rieky a schopnosť využiť jej prúd.
Retman určoval trasu
Za vedenie splavu bol zodpovedný retman. Musel posudzovať podmienky, vyberať bezpečné priechody a predvídať prekážky. Niekedy vyplával na malej loďke pred konvojom, aby skontroloval trasu. Od jeho rozhodnutí závisel nielen náklad, ale aj bezpečnosť posádky.
Veľký plť reagoval inak ako malá loď. Manévrovanie si vyžadovalo spoluprácu viacerých ľudí, používanie dlhých vesiel a tyčí, ako aj dobrú znalosť vybavenia. Tieto zručnosti sa získavali v praxi, učením sa od skúsenejších pltníkov.

Niekoľko týždňov života na vode
Cesta do prístavu mohla trvať celé týždne. Plť sa na túto dobu stávala miestom práce, odpočinku a prípravy jedla. Posádka si na nej zariadila jednoduché prístrešky, brala si so sebou potraviny a rozdeľovala si povinnosti. Rytmus dňa určovali podmienky na rieke a postup splavu.
Okolo tohto remesla sa vyvinula vlastná slovná zásoba, piesne a zvyky. Dôležitou postavou v tradícii pltníkov bola sv. Barbora. Spomienka na prácu na vode pretrvala aj v rodinných príbehoch a názvoch obcí. Jedným z najznámejších centier tohto dedičstva je Ulanów, ležiaci pri ústí rieky Tanwi do rieky San.
Dostanie sa do Gdaňska neznamenalo koniec celej výpravy. Bolo potrebné odovzdať alebo predať náklad a vrátiť sa domov. Po splave dreva sa návrat často uskutočňoval pešo. To neznamenalo ťahať veľký vor proti prúdu – jeho drevo bolo predsa predmetom predaja.
Prečo pltári plávali do Gdaňska?
Gdaňsk spájal povodie Visly s námorným obchodom. Tovar nahromadený v prístave sa mohol dostať na lode plávajúce do iných krajín. Sklady nad riekou Motlawa boli súčasťou tohto systému a práca pltníkov zabezpečovala spojenie medzi vzdialeným vnútrozemím a pobrežím.
Rozvoj železnice a zmeny v organizácii dopravy postupne obmedzovali hospodársky význam tradičného splavovania. Bývalé remeslo strácalo svoje základné uplatnenie. Jeho dedičstvo však nezmizlo spolu so zmenou spôsobu prepravy tovaru.
Plavba na drevených člnoch na zozname UNESCO
1. decembra 2022 bolo plavárstvo zapísané na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Išlo o spoločnú žiadosť Poľska, Rakúska, Česka, Nemecka, Lotyšska a Španielska. Zapísanie sa týka vedomostí, zručností a tradícií odovzdávaných plavárskymi komunitami.
V Poľsku zohráva dôležitú úlohu pri ich zachovávaní Plavárske bratstvo sv. Barbory v Ulanove. Organizované splavy, výučba stavby pltí a odovzdávanie skúseností ďalším generáciám umožňujú zachovať túto tradíciu nažive. Plavárstvo je teda aj spoluprácou ľudí, a nie len obrazom zo starej fotografie.
Rieka nám aj naďalej umožňuje spoznávať túto históriu
Dnešné plavby na tradičných člnoch pomáhajú pripomenúť, aký dôležitý bol pohľad z vody v živote Gdaňska. Turistická plavba má iný cieľ ako kedysi preprava tovaru, ale môže sa stať príležitosťou na rozhovor o konštrukcii člnov, práci posádok a ceste, ktorú náklad prekonával do prístavu.
Históriu pltníkov stojí za to spojiť s prehliadkou Ostrova sýpok. Práve tam je najlepšie vidieť druhý koniec dlhej riečnej cesty: miesto, kde tovar dovezený z vnútrozemia čakal na ďalšiu cestu.
